9. Tatinov BLOG - Šestonedelie, časť 1
Autor: Loveki.sk Dátum: 21.10.2021
Po dospaní prebdených nocí som vstával s pocitom šťastia, že všetko dobre dopadlo a tešil som sa do pôrodnice, keď ich znovu uvidím. Budík zazvonil o 8:00, rýchle raňajky, trošku doma popratať - pred odchodom sme len zabuchli a utekali. Návštevné hodiny boli od 9:00 a ja som nechcel meškať ani sekundu. Plný očakávaní, ako dopadla prvá noc som dorazil na miesto. Z noci som si presne pamätal ktorá izba a už som klopal na dvere č. 306.
Izba č. 306.
Už ma čakali - minimálne manželka, veeeľká pusa, objatie a veľa otázok. V postieľke - vozík s monitorom dychu - spinkalo prekrásne bábätko, naša dcérka. Zabalená v perinke, zdravá a unavená z náročného príchodu na svet, odpočívala.
Nevedeli sme sa vynadívať, je jednoducho dokonalá. Taký bol aj pocit držať ju prvý krát v náručí. Zoznámenie bolo rýchle, akoby sme sa už poznali, láska na prvý pohľad. Počas dňa sa prišli pozrieť na malú aj sestričky a neskôr poobede aj rodinka, hlavne hrdé babky. Každý deň som trávil v pôrodnici od 9 do 21. Program bol viac menej rovnaký, baby oddychovali, ja som dojedal obrovské porcie chutného jedla a stále sme sa zoznamovali a spoznávali našu dcérku. Naučili nás ako ju správne okúpať a prvé tatinove prebalovanie? To som samozrejme ne-zvládol a sestrička nám musela doniesť čistú zavinovačku :).
Všetko potrebné sme už vedeli, prebaliť, nakŕmiť, okúpať, držať hlavičku a čoraz viac sme sa tešili domov. Čakala nás skúška a ku našim zvieratkám nám domov pribudol ďalší člen rodiny.
Čas ísť domov.
22 december, ráno kedy som sa chystal do pôrodnice inak. Už som balil vajíčko pre bábätko aj teplú kombinézu. Posledná kontrola, či je všetko upratané, kytička nachystaná, kúrenie vypeckované. Vyrazil som.
Po príchode ma už túžobne očakávali a všetci sme sa tešili domov. Doktor nám mal priniesť ešte posledné papiere aby sme mohli odísť. Keď sa konečne po 3 hodinách dostavil aj s potrebnými správami, vyrazili sme na cestu aj s našim malým balíčkom.
Stromček a domček sme stihli ozdobiť ešte pred pôrodom, takže sme sa vrátili do vianočného prostredia. Darček sme už mali a Vianoce ako také sme dlho zvažovali, s rodinou či bez? Bude čas chystať? Je dobrý nápad mať tu toľko ľudí? Nakoniec sme sa rozhodli, že Vianoce majú byť v kruhu rodiny a tých najbližších sme na poslednú chvílu pozvali.
Prvá noc bola relatívne pokojná, no čo bolo potom by som nazval ako neskúsený rodič - peklom. Nikto nám nepovedal a ani sme o tom nečítali, že bábätko má na začiatku, kým si zvykne vymenený režim a po 9 mesiacoch v brušku chceme aby vedela že sa v noci spí.
Po prvej noci začal plač. Vyskúšali sme postieľku pripravenú v spálni, no nakoniec sme sa utáborili v obývačke na sedačke. Zdalo sa to pohodlnejšie a dostupnejšie (žiadne schody). Ohľadom cumlíka sme meditovali xy krát, áno/ nie, ale nech sme sa dohodli akokoľvek, v tom čase by sme spravili čokoľvek, aby si aj malá pospala a my si mohli sadnúť a vydýchnuť. Ťahali sme všetko spolu. Pamätám si to ako včera, niekoľko prebdených nocí nad kočíkom v pohotovosti, ak by vypadol cumlík. Hral som sa na mobile sudoku, aby som sa udržal ako tak hore, aby si mohla manželka oddýchnuť.Nuž, prvé dieťa, prvé skúsenosti. Nevedeli sme, no časom sa to všetko poddalo a utriaslo.
Vianoce.
Vianoce sme prežili v kruhu rodiny, kým malá spinkala, nachystali sme všetko potrebné. Večera prebehla bez starostí a darčeky sme si v tichšom režime rozbalili za zvuku digestora, ktorý asistoval pri uspávaní dcérky.
Niekoľko ďalších sviatkových dní sa nieslo v podobnom duchu a na naše počudovanie, Silvester sme prečkali v pokoji a malá pekne spinkala. Pes na tom bol horšie a tak sme sa v noci venovali primárnej jemu.
O tom, ako sme začali nový rok a zvládli prvý mesiac života nášho bábätka sa rozpíšem v druhej časti.
V predošlej časti som priblížil môj mohlad na celý pôrod a okolnosti s tým súvisiace.