7. Tatinov BLOG - Otec a dcéra
Autor: Michal | Loveki.sk Dátum: 24.11.2020
V siedmom mesiaci už išlo do tuhého. Nálady sa menili. Bruško stále rástlo, malá Miška čoraz viac nakopávala maminu a to hlavne večer. Intenzívne sme sa zaoberali nákupným zoznamom a ja som prerábal izbičku - v nádeji, že tam bude čoskoro spinkať.
Ako som už spomínal, detská izba pôvodne slúžila na iné účely. Zmena preto bola radikálna, plávajúca podlaha preč, vybrali sme podobnú, ale čisto novú. Vymaľovať na bielo a ja som už dlhšiu dobu chystal prekvapenie, aby tam bolo niečo odo mňa. Rozhodol som sa nakresliť na stenu obrázky. Samozrejme mačku, jedno z obľúbených zvierat našej rodiny a usmiatu malú slečnu pre malú slečnu.
Samotná prerábka trvala pár víkendov, no výsledok bol výborný. Posúďte sami. Okrem iného sme tak spolu trávili príjemné chvíle pri maľovaní, kreslení, skladaní nábytku a zariaďovaní. Nepatríme medzi tých rodičov, čo majú vopred naštýlovanú izbičku ako z katalógu, no dali sme do toho veľa lásky a vedel som, že keď príde ku sťahovaniu, mamina sa ešte vyjaší na farbách a doplnkoch. Zatiaľ sme vybrali jemne ružový záves, luster v podobnej farbe a dekoráciu na stenu. Samozrejme nechýbala postieľka, ktorá smerovala najprv do spálne ku nám a nejaký ten úložný priestor v podobe komody a skrine.
V tom čase sme ešte nemali e-shop a popravde sme ani netušili, aká široká je ponuka detského sortimentu a produktov pre najmenších. Minimálne ja nie. Nakúpili sme základné vybavenie, pomôcky na prebaľovanie, kúpanie, kočík, vajíčko do auta, nejaké oblečenie, veľa sme dostali od rodiny, napr. monitor dychu, alebo od kamarátov ako dar veľký balík plienok - veľký myslím ozaj veľký - cez 500ks :) Čo myslíte, ako dlho nám vydržali - povieme si neskôr. Ja som napríklad vôbec neriešil rady z internetu, viac som sa pýtal. Dnes ale viem, že som sa mohol aspoň okrajovo pozrieť na článok ako napríklad tento, ktorý sme pre vás pripravili.
Jedna zo “zbytočných” vecí bol prebaľovací pult umiestnený v kúpeľni. Úvodzovky preto, že sme z neho spravili stojan na vaničku - iné využitie sme nenašli. :) Prebaľovali sme na pohodlnej podložke na práčke, alebo sušičke (mimochodom neoceniteľný pomocník), prípadne na pohovke v obývačke, kde sme trávili najviac času s mimčom.
Veľa sme sa Mišičke prihovárali.
Každý večer sme jej rozprávali, ako sa na ňu tešíme a čo všetko budeme robiť. Aké dobrodružstvá zažije a čo všetko spolu vyparatíme. Kúpili sme si niekoľko knižiek - ako správni budúci rodičia - musíme predsa vedieť teóriu, ostatné príde samo. Neprišlo. Všetko, na čo sme sa snažili priraviť bolo nakoniec úplne inak no musím povedať, že sme sa to naučili tak nejak prirodzene. Knižky sú fajn, časopisy sú fajn, no nepriravia vás na prax. Mne osobne sa najviac zapáčila menšia fialová knižka Otec a dcéra, kde je na každej malej strane napísaná jedna pravda o výchove dcéry. Keď si občas aj dnes prelistujem strany zo začiatku knižky, všetky zrazu dávajú zmysel a človek si uvedomuje, ako veľmi je ten malý človiečik v našom živote dôležitý a nenahraditeľný.
Cez víkendy sme dokončovali veci okolo domu a chodili na ranné prechádzky do obľúbeného Senca. Kaviarnička, koláčik a čerstvé ovocie. Už o pár mesiacov sme sa tak chystali na rovnakú prechádzku, len namiesto bruška kočík.
Život išiel v podstate štandardným tempom. Budúca mamina akurát robila menej náročné veci. Obaja sme stále pracovali a dochádzali do Bratislavy. Ani jeden sme vtedy ešte netušili, čo nás čaká. Ja duplnom nie. Nikto mi nepovedal, aké to skutočne je, čo to všetko obnáša a čo všetko budeme ako rodičia nie musieť, ale chcieť obetovať.
Jedno nedeľné ráno, na raňajky chlebík vo vajíčku - nezdravé, ale prečo si neužiť posledné voľné chvíľe. Neviem čím to bolo, no prišla zmena nálady a ja som dostal vynadané za hlasné chrúmanie kôrky. Prekvapilo nás to oboch, no zvyšok raňajok som radšej dojedol v tichosti.
Všetko sme mali ako tak nachystané, dokonca sme v predstihu začali s vianočnou výzdobou. December a teda termín pôrodu sa pomaly, ale neodvratne blížil.
Ďalšia časť blogu patrí k mojím obľúbeným aj preto, že môj pohľad na pôrod sa celkom odlišuje od skutočného pohľadu rodiacej ženy a to v rôznych situáciách.
Máte sa teda na čo tešiť.
Odporúčam aj 6. Tatinov BLOG - Verdikt alebo 8. Tatinov BLOG - Pôrod očami otca